Je nedeľa. Kedže som sa večer vykašľal na prípravy tak som si musel privstať. Včera bol parťák na miestnom stojáku. Reportík ma moc nepotešil. Ráno mal namrznutú škrupinu a rybe sa moc nechcelo. Rozbehlo sa mu to až okolo 11. Plán bol jasný- o 10 stačí začať. Doma všetko povyťahujem, nahádžem do auta a ešte sa vrátim na raňajky a urobiť krmivo . Do vedra ide 400g Piscari Karas Marcipán, 400g Piscari Pleskáč Extra a 80ml Perníkovej sušienky na dochutenie. Neskôr tam ešte pôjde trochu červov, kukiel a kukuričky. V tej studenej vode také množstvo bohato musí stačiť až až. Prichádzam k vode rozbalím veci, nachystám 3 topy. Vymeriam hĺbku- je tu niečo okolo 2m. Celkom fit. 4 gule kŕmnym topom ukladám pekne na jedno miesto. Plaváčik putuje na vodu a čakám. Po 50 minútach prvý nepatrný záber a pleskáč už je v podberáku. Hladina ako zrkadlo.
Mením prvý top za iný s inou montážou a zábery sú oveľa čitateľnejšie. Ryby sa s tým nehrajú. Razantné pritopenia – to je fajn chytačka. Na tu studenú vodu je to nečakané. Občas treba pošpekulovať – zmeniť kosťáka za kukuričku, pohýbať s montážou. Celkom to ide. Až kým sa nerozfúka, zábery už sú ťažšie čitateľne a zdá sa, že ryba niekam odišla. Vietor dal vodu do pohybu a po chvíli zisťujem, že ryba mi stoji tak 1,5-2m na vpravo od kŕmeného miesta. Problém solved a pokračujeme v nastavenom tempe. Pomedzi pleskáče sa podarí aj duhák a plotice. Vietor ustáva a aj ryba sa stiahne viac do kŕmeného miesta. Berie viac menej na položenie. Škoda, že už došlo krmivo . Pošlem tam ešte poslednú hrsť kukuričky, ktorá na chvíľku zachraňuje situáciu a rybky sa pomaly vytrácajú kto vie kam.