Rybárske krmivo Piscari Karas marcipán

Je nedeľa. Kedže som sa večer vykašľal na prípravy tak som si musel privstať. Včera bol parťák na miestnom stojáku. Reportík ma moc nepotešil. Ráno mal namrznutú škrupinu a rybe sa moc nechcelo. Rozbehlo sa mu to až okolo 11. Plán bol jasný- o 10 stačí začať. Doma všetko povyťahujem, nahádžem do auta a ešte sa vrátim na raňajky a urobiť krmivo . Do vedra ide 400g Piscari Karas Marcipán, 400g Piscari Pleskáč Extra a 80ml Perníkovej sušienky na dochutenie. Neskôr tam ešte pôjde trochu červov, kukiel a kukuričky. V tej studenej vode také množstvo bohato musí stačiť až až. Prichádzam k vode rozbalím veci, nachystám 3 topy. Vymeriam hĺbku- je tu niečo okolo 2m. Celkom fit. 4 gule kŕmnym topom ukladám pekne na jedno miesto. Plaváčik putuje na vodu a čakám. Po 50 minútach prvý nepatrný záber a pleskáč už je v podberáku. Hladina ako zrkadlo. Mením prvý top za iný s inou montážou a zábery sú oveľa čitateľnejšie. Ryby sa s tým nehrajú. Razantné pritopenia – to je fajn chytačka. Na tu studenú vodu je to nečakané. Občas treba pošpekulovať – zmeniť kosťáka za kukuričku, pohýbať s montážou. Celkom to ide. Až kým sa nerozfúka, zábery už sú ťažšie čitateľne a zdá sa, že ryba niekam odišla. Vietor dal vodu do pohybu a po chvíli zisťujem, že ryba mi stoji tak 1,5-2m na vpravo od kŕmeného miesta. Problém solved a pokračujeme v nastavenom tempe. Pomedzi pleskáče sa podarí aj duhák a plotice. Vietor ustáva a aj ryba sa stiahne viac do kŕmeného miesta. Berie viac menej na položenie. Škoda, že už došlo krmivo . Pošlem tam ešte poslednú hrsť kukuričky, ktorá na chvíľku zachraňuje situáciu a rybky sa pomaly vytrácajú kto vie kam.